10.decembra sme si naplánovali výjazd do maďarska na potápačskú lokalitu Tata.

Lokalita je výnimočná tým, že sa tam dá celoročne potápať v mokrých oblekoch, nakoľko sa jedná o sústavu termálnych jazier. Preto sme pri plánovaní mysleli hlavne na naších kamarátov, ktorí ešte nepodľahli čaru potápania v suchých oblekoch.

Jazerá sú súčasťou prírodnej rezervácie – z toho vyplýval obmedzený počet potápačov v rámci jednej skupiny. Min. 4 max. 6.

Blížil sa deň odchodu, počasie štandardné na túto ročnú dobu a našu zemepisnú polohu. V pondelok ráno sme sa zobudili do iného sveta. Celý Bratislavský kraj sa ocitol pod snehom a výdatne snežilo aj ráno. Volala mi nešťastná Anna, že stojí v zápche niekde okolo Šamorína a za 1 hodinu sa pohla asi o 20metrov.  Tomu sa hovorí smola !!!

Vyrazili sme teda bez Anny aj tak s hodinovým meškaním v konečnom počte 4 ks. Za hranicami prestalo snežiť, cesty boli suché a miestami zasvietilo aj slnko.

V Tate nás už čakal Csaba spolu s miestnym správcom lokality. Po úvodných formalitách ktoré obsahovali domácu slivovicu a evidenciu nás Gábor previedol po rezervácii a porozprával nám históriu týchto termálnych výverov. Ešte že sa Csaba ujal funkcie prekladateľa – inak by sme boli nahratí 🙂

Samotný ponor trochu zaostal za naším očakávaním. Viditeľnosť bola v dôsledku kosenia podvodných tráv dosť slabá, miestami žiadna. Ale pri výveroch to bolo v celku ok. Roman natočil aj pekné video.

Napriek slabej viditeľnosti sme výlet do Taty hodnotili všetci veľmi pozitívne a dohodli sme sa, že ho ešte min. raz zopakujeme.

 

Značky: potapanie, tata