Dlho sme v GT Divers uvažovali nad nejakou zaujímavou lokalitou na potápanie. Rozhodli sme sa pre potápanie v tuneli Dielik, neďaleko Tisovca.
Vyrazili sme ráno o 6:00 z Bratislavy s nejasným očakávaním celodenného dažďa, ktorý predpovedali všetky meteoservery. Ale veď v tuneli pršať nebude, nie?
Po ceste sme v Banskej Bystrici naložili našu novú kamarátku Luciu, ktorá sa podujala na náročnú úlohu – nafotiť náš výlet. Nás čakal dlhý transport výstroja, ju čakali ťažké svetelné podmienky v tuneli a kopy blata na nohaviciach. Po príchode do Tisovca sa k nám pripojil Dušan – člen miestneho speleologického združenia. Pokúsim sa napísať niečo z histórie tohto nádherného staviteľského diela, ktoré nezaslúžene upadlo do zabudnutia.
V 2. stavebnom úseku trate Revúca – Tisovec stavebná firma Ing. Lozovský a Štefanec realizovala podľa zadávacieho protokolu pod vrchom Dielik stavbu tunela. Tunel v dĺžke 2002 m mal prejsť sedlo, ktoré bolo vytvorené eróziou v muránskej poruche, kde rulové tisovecké pásmo sa nasunulo na muránsku vápencovú kryhu. Práve v ňom sa mal nachádzať vrcholový bod trate. So stavebnými prácami na svojom úseku začala začiatkom januára 1941 stavebná firma práve na muráňskom predzáreze tunela. V dôsledku geologickej stavby bol tunel veľmi mokrý. Tunel bol prerazený a dokončený krátko pred vypuknutím Slovenského národného povstania. Dokončená bola celá tunelová rúra, oba portály i zárubné múry. Portály aj zárubné múry boli postavené z tesaného kameňa a aj dnes po 70tich rokoch vyzerajú, ako by ich postavili len pred rokom. Tisovecký portál bol úplne zaplavený a lievik nad ním je jasným dôkazom, že tam prišlo k závalu. My sme sa presunuli k Muránskemu portálu, odkiaľ je vstup do tunela.
K transportu potápačskej techniky cca 1500 metrov sa nebudem vyjadrovať. Niektoré výrazy a slovné spojenia by sa aj tak nedali zverejniť. Faktom ostáva, že keď sme konečne dorazili k vode, roztrhol sa mi remienok na plutve. Poučenie : cena remienka je pár €, v tomto prípade mala hodnotu niekoľko 100€. Tak som zaujal polohu sediaceho strelca a čakal som kým Fero a Roman spravia ponor a natočia nejaké video. Lucia sa vybláznila s fotoaparátom a dlhými expozičnými časmi, Jano s Dušanom dokumentovali vznikajúcu kvapľovú výzdobu tunela. A čakal nás transport späť. Opäť cca 1500m chôdze. Ale aspoň sme videli svetlo na konci tunela.
Museli sme obdivovať Luciu, ktorá s nami znášala nepriazeň prostredia a kopy blata na nohaviciach len pre to, aby nám spravila pekné fotky. Asi ju budeme brávať so sebou častejšie. Ale musí si zadovážiť gumáky !!!
Po návrate z tunela sa ešte časť našej partie vybrala na prieskum jaskyne, ktorá bola cca 50m.
Veľká vďaka patrí Dušanovi, za neoceniteľné informácie z histórie nie len tunela pod Dielikom, ale aj jaskýň v okolí. Jeho pozvanie na stretnutie jaskynných potápačov v Tisovci sme s nadšením prijali. Ak bude vôľa, zopakujeme si ponor v tuneli, len teraz už s pružinami na plutvách.
Na záver nášho výletu nemohli chýbať excelentné bryndzové halušky na neďalekom salaši. Domov sme sa vrátili unavení, špinaví ( hlavne Lucia ) ale nadmieru spokojní.
Značky: diving, potapanie