V GT Divers máme radi nové lokality na potápanie, rsp. lokality, ktoré nie sú notoricky známe potápačskej verejnosti. Preto sme sa rozhodli, že by mohla byť zaujímavá priehrada Nová Bystrica na Orave. Nakoľko sa však jedná o vodné dielo, ktoré slúži ako zdroj pitnej vody, bolo treba vybaviť formality a povolenie pre vstup a ponor. Pustili sme sa do hľadania zodpovednej osoby, ktorá má kompetenciu tento ponor povoliť, napísali žiadosť a za krátko sme dostali písomný súhlas na vykonanie cvičného ponoru na vodnom diele.
Najprv pár riadkov k histórii vodnej stavby Nová Bystrica.
Stavba sa nachádza v katastri Novobystrickej doliny , kde pred tým boli dve dediny – Harvelka a Riečnica. V Riečnici a v priľahlých kopaniciach žilo 1350 obyvateľov a v Harvelke 550 obyvateľov. Samotné vysídľovanie začalo v roku 1987. Došlo k demolácii domov, budov, dokonca aj kaplnky. Iba kostol v Riečnici stojí dodnes. Vodná nádrž pritom pohltila iba časť oboch obcí.
Na miestach kde boli voľakedy lazy, ešte dnes vidieť pozostatky obydlí. Zasypané pivnice, fragmenty základov. My sme sa chceli presvedčiť, či niečo z pôvodných stavieb neostalo aj pod vodnou hladinou. Bola by to taká Oravská Atlantída.
Našu akciu sme veľmi starostlivo naplánovali. Informácií o stave vodného diela nebolo veľa, nakoľko sa tam bežne nepotápa. Vedeli sme o max. hĺbke cca 55m. – to je hraničná hĺbka pre potápanie so vzduchom. Ale cieľom nebolo dosiahnuť max. hĺbku, ale pátrať po ostatkoch pôvodných obydlí. Výber výstroja bol jasný – dvojča 2×12 a stage s 50%nitroxom na skrátenie prípadnej dekompresie. Výber teamu bol tiež jasný – Roman ako môj stály buddy, Fero z Nautilusu a Vlado – nevyčerpateľný to zdroj dobrej nálady a proviantu. A samozrejme už náš stály člen support teamu – Lucia. Ubytovanie sme mali v nádhernej malebnej dedinke Oravská Lesná, ktorá je známa najmä ako najchladnejšia obec na Slovensku. Našťastie, tohtoročná mierna jeseň a zásoby dreva v kôlni nám hrali do kariet.
Na miesto sme dorazili niečo po 10 hodine. No už prvý pohľad nasvedčoval, že viditeľnosť nebude najlepšia. Druhý pohľad hovoril o tom, že viditeľnosť bude zlá. Napriek tomu sme sa odhodlane navliekli do sucháčov, zmontovali výstroj a vliezli do vody, kde nás čakal pohľad pod poradovým číslom 3. Ťažko však hovoriť o „pohľade“, nakoľko viditeľnosť pod vodou bola skoro nulová. To znamená, že miestami 20cm, niekde aj 30cm, niekde však len 10cm. Tým pádom bolo jasné, že pôvodné plány musíme výrazne zmeniť. Na miesto jedného štvorčlenného teamu sme sa rozdelili na dva dvojčlenné teamy. Ale po asi 6 minútach pod vodou sme sa rozhodli, žev ponore nebudeme pokračovať. A tak po hodinách cesty, prípravách a očakávaniach sme trochu sklamaní vyliezli na breh. Jediný, kto sa nesťažoval, bola Lucia, ktorá využila čas a vybláznila sa so širokouhlým objektívom a spravila opäť kopu krásnych fotografií.
Ďalší bod programu – varenie gulášu sa nezadržateľne blížil a začal naberať reálne kontúry. Viditeľnosť pri kotlíku bola podobná ako pod vodou, ale v tom to prípade nám to až tak nevadilo. Výsledok nášho snaženia bol už tradične excelentný a len zdôraznil význam názvu GT Divers!!! ( pre neznalých – Guláš&Technical Divers )
Viac fotografii na www.facebook.com/GtDivers